Carnevale di Venezia

Termín konania karnevalu nie je stály. Koná sa vždy 10 dní pred Popolcovou stredou ako talianska alternatíva našich fašiangov.
O pôvode benátskeho karnevalu sa vedie viacero polemík. Predpokladá sa, že vznikol na základe pohanských rímskych saturnálií, kedy Rímania oslavovali plodnosť a úrodu a vzdávali poctu bohu Saturnovi. Poddaní hodovali spolu so šľachtou za jedným stolom, všetci ukrytí za maskami. Tým sa zmazali rozdiely v postavení a všetci si tieto oslavy mohli plnohodnotne užívať.

Prvá písomná zmienka o benátskom karnevale pochádza z roku 1268. No je viac než isté, že masky, ktoré sa nosia počas karnevalu mali Benátčania v obľube už v 11. storočí. Keďže masky umožňovali svojim majiteľom popustiť uzdy túžob a správania, vznikol nepríjemný sprievodný jav v úpadku morálky obyvateľstva. A tak Benátky pristúpili k zavedeniu viacerých zákonov či predpisov ohľadom obmedzenia masiek. Pri ich porušení hrozilo väzenie, verejná potupa či vysoká pokuta.

Aj pri rozoberaní pôvodu slova „karneval“ existujú viaceré názory. Najpopulárnejší názor prezentuje myšlienku, že slovo pochádza zo slova „carne“ (tal. mäso) a „vale“ (tal. preč). Takže sa v podstate jedná o rozlúčku s mäsitými jedlami a hodovaním pred obdobím pôstu. K tomuto názoru sa prikláňa aj katolícka cirkev.

Svoj najväčší rozpuk zažíval karneval v 18. storočí, kedy sa tu schádzala šľachta z celej Európy. A to až do dobytia mesta Napoleonom v roku 1797, kedy karneval zakázal.
K jeho obnoveniu došlo v r. 1979, kedy sa spolu s karnevalom obnovila aj väčšina karnevalových tradícií ako napríklad aj zahajovanie karnevalu „letom anjela“ nad Námestím Sv. Marka.